Zvýšené záhony z betónových tvárnic (fotopostup)

olinecka, 16. júla 2015 o 06:04
Paráda!!

mezi, 16. júla 2015 o 07:36
Jasné. že po troch týždňoch vyzerajú sadenice dobre. Mnohé kupované substráty majú zamiešané do seba hnojivo na šesť týždňov. Vzhľadom na to, že výška tvárnic je 25 cm, a dĺžka koreňov nie, pri horúčavách niekoľko dní po sebe kvetináče extrémne presýchajú, že ešte aj muškáty by mali problém nevädnúť. Už v druhom roku bude substrát neúrodný a v štvrtom to bude už len hlina držiaca korene, výživa žiadna. Ja by som zvyšujúce tvárnice po stavbe vrátil do stavebnín ešte v čase, kým mi ich prdajca vezme späť, lebo sú nové a za utržené peniaze kúpil na záhradu hnoj, keď je hlina taká zlá a určite sadil v jednej rovine so zvyškom pozemku

srnka77, 16. júla 2015 o 09:22
:-D
@mezi : Nevedela som sa dočkať, čo múdre sa od teba dozviem :-D
Že sa komentára nezdržíš, mi bolo jasné. Však najmúdrejší sú vždy tí, čo sami nespravia zhola nič, ale kritizujú a kibicujú kade-tade (viď tvoja aktivita na vareche od 8.8.2013). Hádať sa s tebou nebudem, lebo mi to za to nestojí. Pekný deň a bežkaj do stavebnín :-D

mezi, 16. júla 2015 o 11:01
Ver tomu že ja záhradu mám, ale nemám v úmysle sa na nej zodrať a nemám v úmysle na nej zbytočne míňať moje peniaze. Len odhadom z fotografií pri rozmere tvárnice 0,3x0,3x0,3 m si spotrebovala na vyplnenie 1,134 m3, ktoré tieto tvárnice uzavreli pri balení po 40l spolu 29 vriec hliny. V cene po 2e, dorátaj si škodu sama. Pri rozmere 0,5x0,5x0,25m je tvárnicami ohraničený objem 3x3,5x0,25m rovný 2,625m3. V balíkoch ide o počet 66 ks vriec po 40l v cene asi 132e.
Odfoť tu takto svoju úrodu v štvrtom roku bez hnojenia, či sa ešte budeš pýšiť a či nebudeš robiť svoju robotu druhý krát rozoberaním hriadky.

marcel83, 16. júla 2015 o 11:44
"Naša záhrada je výhradne bio" a "Vzniknutý priestor po vrch tvárnic sme doplnili univerzálnym substrátom"

Nejako mi to nejde dokopy....

Pre info zlozenie Univerz. zahr. substratu:

•obsahuje Vitality Komplex – na vitalitu vašich rastlín
•obsahuje hnojivo Kristalon na 6 týždňov

Zdroj:
» www.zahrada-magnolia.sk/zahradnicky-substrat-univerzalny-20-l-a...


Tak je to bio, alebo nie?

gabriele, 16. júla 2015 o 12:14
tentokrat suhlasim s nazorom @mezi ...ak ste zastancami permakultury, tak by ste mali vediet, ze natlacenim burin a travy do betonovych tvarnic nenastane prirodzena humifikacia... pretoze je tam nedostatok kyslika...pretoze karton zabrani prieniku dazdoviek, aby co-to zhumifikovali...pretoze pomer uhlika a dusika v cerstvych pokosenych rastlinach je 15:1...co je absolutne nevhodne na okamzite pestovanie rastlin...takze rast Vasich rastlin umozni az ten univerzalny substrat ...a tie substraty su plne "dobrot" ...snad netreba pisat z coho sa vyrabaju...nebolo by lepsie urobit si vlastny kvalitny humus?...potom tu moze byt rec o permakulture...

srnka77, 16. júla 2015 o 12:41
@mezi : Veď ja nespochybňujem, či v reálnom živote máš záhradu a či niečo robíš alebo nie. Narážam len na tvoju aktivitu na vareche, kde si sám neponúkol zatiaľ nič, ale čo dlhodobo sledujem, rýpeš veľmi rád.
Len si tipnem: škorpión? ;-)
Teraz k veci: ak by si si dal tú námahu a prečítal postup, prišiel by si na to, že tvoje výpočty sú úplne mimo. Na veľký záhon sme použili jedno 50-litrové vrece substrátu za pár eur. Boli by sme uprednostnili kompost, ale už sme ho nemali dostatok a papriky potrebovali ísť nutne von z téglikov. Zvyšok objemu v záhone/záhonoch tvorí zelený odpad zo záhrady a zemina tiež zo záhrady.
Náklady summa summarum: tvárnice, ktoré prežijú možno aj nás (a ktoré už sme mali a nespotrebovali, takže ich bolo treba tak či tak niekam umiestniť) plus pár eur.
Čo sa týka vysušovania:
1. Sezóna nie je len o horúčavách. Plodová zelenina sa v našej oblasti sadí obvykle v 2. polovici mája a vtedy prehriatie substrátu len uvíta. Okrem toho na jeseň si viem predstaviť, že do rohov zapichneme koly, okolo ktorých omotáme fóliu a papriková sezóna sa nám ešte predĺži.
2. Neverím, že v horúčavách nemáš v záhrade sucho a nemusíš aspoň koľko-toľko polievať, hlavne ak pestuješ konvenčným spôsobom „ani burinka a okopávať, okopávať, okopávať“ (ani nehovorím o tvojich gladiolách v kvetináčoch, ktoré pri umiestnení na slnečnej strane potrebujú vodu určite každý deň).
3. Zelený materiál, ktorý je natlačený v záhone, udržiava vlhkosť pomerne dobre a ver či never, papriky neboli zvädnuté ešte ani raz (a to zapíname závlahu ozaj veľmi striedmo raz za pár dní).
Pokiaľ ide o živiny, ktorej pôde ich netreba dodávať? Prepáč, ale neverím, že ty svojej záhrade žiadnu výživu nedopraješ. Zvyčajný postup v prípade zvýšených záhonov je ten, že pred ďalším použitím sa navrch dosype kompost a je to. Alebo sa následne pestuje zelenina 2., resp. 3. trate a tej budú tie zvyškové živiny v ďalšej sezóne, resp. dvoch, stačiť. Náklady: 0 eur.
Každý, kto má ťažkú pôdu a zapýrenú plochu, na ktorej chce alebo potrebuje niečo dopestovať vie, že to zďaleka nie je len o dovezení hnoja. Zvýšené záhony sú tu skrátka skvelým riešením bez čakania, ktoré navyše práve podporuje to, že sa na záhrade zodrať nemienim a zásadne to nerobím. Ja chcem mať zo záhrady radosť každý jeden deň.

srnka77, 16. júla 2015 o 12:45
@marcel83 : Ďakujem za pripomienku. Normálne si ma zmiatol, lebo si na tieto veci dávame dosť pozor. Na našom substráte je napísané, že je to 100 % prírodný materiál. Keďže sme nemali dosť kompostu, ako som písala vyššie, neostáva mi než veriť domu, čo udáva výrobca.

marcel83, 16. júla 2015 o 13:21
@srnka77 papier (v tomto pripade folia) znesie vela ;)

olinecka, 16. júla 2015 o 13:49
No paráda ,ten človek @mezi nikdy nikoho neohodnotil kladne náš, vševed na Vareche,kto by komentoval,keby tam nebol?Krásny dník!!!!

srnka77, 16. júla 2015 o 18:58
@gabriele : Rada sa dozviem aj iné názory a vítam každú konštruktívnu a korektne podanú kritiku, z ktorej sa dá poučiť, takže ďakujem aj za tvoj podnet. Vôbec si totiž nemyslím, že robíme všetko dokonale – stále sa učíme a študujeme a v záhrade sa učíme aj a hlavne pozorovaním, testovaním a vyhodnocovaním výsledkov. My doma neustále skúšame niečo nové a isteže sa stane aj to, že ten-ktorý pokus sa dostane do kategórie pokus-omyl – ale aj to je fajn, lebo do budúcnosti aj ten omyl predstavuje úspech v podobe skúsenosti.
Máš úplnú pravdu, že téma zvýšených záhonov je omnoho komplexnejšia než to málo, čo som spomenula v návode. V podstate som sa sústredila na myšlienku nahradenia napríklad dreveného debnenia (ktoré sa pri tvorbe vyvýšených záhonov používa asi najčastejšie) položením tvárnic, kde netreba žiadnu zručnosť ani náradie. Mohla som otázku obsahu rozviezť obšírnejšie, moja chyba. Áno, podľa správnosti to má byť tak, že sa podobne ako pri kompostovaní dodajú dusíkaté aj uhlíkaté materiály a ideálne sa trocha premiešajú. V našom prípade je pravda, že tentoraz sme sa s tým až toľko nebabrali ako pri stavbe predchádzajúcich zvýšených záhonov (či už odebnených drevom alebo voľných nemeckých kôp, kde na spodok vždy používame drevo a potom ďalšie vrstvy vrátane slamy atď.), avšak patrilo by sa doplniť, že materiál nebol úplne čerstvý, ale prinajmenšom zavädnutý, sčasti až uschnutý. Ďalšia vec je, že sme použili prevažne veľkú burinu, ktorá mala sčasti zdrevnatené stonky, čo okrem iného spôsobuje aj to, že aj po utlačení tam ostalo určité množstvo vzduchu a materiál postupne sadá. Čiastočne sa vrstva buriny premiešala so zemou pomocou zasekania rýľom, čo vidno aj na fotke. Vrch je teraz ešte namulčovaný štiepkou z ovocných drevín. Možno sa mýlim, ale zatiaľ verím, že sa to tak nejak prirodzene vyrovná. Myslím si tiež, že nejaké tie dážďovky sme dodali v záhradnej zemine a čoskoro si budú môcť voľne chodiť hore-dole, pretože kartón naspodku (inak ďalší uhlíkatý materiál) sa v takomto prostredí podľa mojich skúseností rozloží do niekoľkých týždňov. Pokiaľ ide o prístup vzduchu v tvárniciach po okraji, áno, tu je priestor na určité obavy. Zatiaľ však nemám pocit, že by rastliny vysadené po okraji čímkoľvek trpeli, takže predpokladám, že masa naspodku normálne tlie a nehnije, lebo inak by rastliny už boli asi spálené, zatiaľčo ony prosperujú a napredujú omnoho rýchlejšie ako tie voľne vysadené, hoci podporené kompostom... Uvidíme, ako sa bude zelenine dariť ďalej. Okrem toho mám v pláne po sezóne spraviť vyhodnotenie kvality obsahu hlavnej, teda strednej časti veľkého záhona versus obsahu v obmedzenom priestore tvárnic po okraji. Práve preto robíme rôznorodé pokusy, aby tieto vyhodnotenia boli možné. Potom sem prípadne môžem dať výsledok.

srnka77, 16. júla 2015 o 21:27
@olinecka , ďakujem za spolupatričnosť, zlatá si :)
@radost , ďakujem :)

eraserhead, 17. júla 2015 o 11:16
odhliadnúc od toho že niekto kto má vlastnú záhradu ju takto nevkusne przní, ponúkam niečo na zamyslenie predtým než niečo nazvem BIO .....

Viete aký je proces vyroby väčšiny betónových tvárnic, čo všetko sa do nich pridáva, a hlavne viete čo slúži ako palivo pri výrobe cementu? nie nie je to bukové drevo ale takmer všetky druhy odpadov čo sa dajú spáliť, samozrejme aj nebezpečný-toxický odpad ........

srnka77
pôsobíte ako rozumný človek, tak si čo to naštudujte o tvárniciach

hamilton, 29. júla 2015 o 07:49
Konštrukcia zákonu z betónových tvárnic , ktoré sú na obrázku je skutočne jednoduchá, cenovo dostupná. Upozorňujem na jednu podstatnú chybu. V teplých letných mesiacoch, ako bol napr júl betónové tvárnice sú schopné naakumulovať také množstvo tepla a prehriať okolitú pôdu a rastliny v nej až ta, že ich zlikvidujú. Dá sa to eliminovať iba zvýšeným zalievaním .Ja by som na konštrukciu zákonu použil skôr staré drevené železničné povaly.Neprehrievajú sa, ako bet.tvárnice a na pohľad sú tiež prijateľnejšie, ako betón

marika9, 29. júla 2015 o 19:00
Vyzerá to dobre, ale tiež som sa zamyslela nad tým, či ten betón neberie rastlinkám veľa vody. Napadlo ma to, lebo mám sadené tesne vedľa betónu a už roky mám problém s vysychaním týchto rastlín. Sú to okrasné trvalky aj jednoročné. Každé leto na ten betón hreším. Bylinky mám zasadené v plastových vaničkách kúpených v stavebninách a teraz som sa zamyslela nad tým, či tiež nevypúšťajú nejaké toxíny. Vie to niekto?

adriaana, 30. júla 2015 o 15:23
Paci sa mi vas napad. Aj mne ostali tvarnice a pouzila som ich vo svahu pri plote na kriky . Z toho rypaca si nic nerobte, ved jeto typicky slovak. Hned vsetko zkritizovat. A najlepsie na tych tvarniciach je to ze ich potom jednoducho mozte vziat a dat inde.

zitar, 26. augusta 2015 o 13:27
Ja osobne by som si betón do záhrady nedávala a obzvlášť na hriadky - na zeleninu. Nepáči sa mi to. Len môj skromný názor, ale ak to Vám vyhovuje, tak prosím....

fo3k, 8. marca 2016 o 17:48
Myslím že je to dobré riešenie a asi to urobím podobne. Drevo dlho nevydrží, alebo sa musí vyplniť plastovou fóliou a to sa mi nepáči. Mám skúsenosť aj s podvalmi @hamilton ale tie leteli po roku von zo záhrady, lebo zelenina po nich smrdela.

mirkakrncan, 20. marca 2018 o 13:17
hmmm, veľmi sa mi páči, čo ste spravili, po prečítaní všetkých komentárov som sa rozhodla, že aj tak idem do toho. čo sa týka bio a eko a týchto vecí, na tejto zemi je už aj tak všetko kontaminované... nad dobrými radami sa zamyslite (ako ja ;)) a nad frfľaním hoďte rukou ;) prajem úspešné pestovanie. Inak si tiež myslím, že treba asi každý rok aj tak dosýpať zem, kompost, substrát a teda živiny budú vždy, no nie? v každom prípade je to krásne